|
SlovaquieLoi sur la langue officielle Loi, nş 270, du 15
novembre 1995, du Conseil national Modifiée au 30 juin 2009 |
Cette version française de la loi 357/2009 est traduite du slovaque (ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY o štátnom jazyku Slovenskej republiky) par Jacques Leclerc. La version française proposée ici ŕ titre d'information tient compte des modifications apportée ŕ la loi initiale, nş 270, du 15 novembre 1995. On peut consulter la version de 1995 en cliquant ICI, s.v.p.
357/2009 Z. z. úplne znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákonom č. 5/1999 Z. z., zákonom č. 184/1999 Z. z., zákonom č. 24/2007 Z. z. a zákonom č. 318/2009 Z. z. ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky, uzniesla sa na tomto zákone § 1 Úvodné ustanovenie 1) Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. 2) Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. 3) Zákon neupravuje používanie liturgických jazykov. Používanie týchto jazykov upravujú predpisy cirkví a náboženských spoločností. 4) Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. 5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. § 2 Štátny jazyk a jeho ochrana 1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona. 2) Štát :
3) Kodifikovanú podobu štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na svojej internetovej stránke. 4) Akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný. § 3 Používanie štátneho jazyka v úradnom styku 1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku. 2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podľa odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk. 3) V štátnom jazyku sa
4) Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné používať štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku; popri štátnom jazyku môžu používať v informačných systémoch aj iný jazyk, ak tak ustanoví osobitný predpis. 5) Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak. Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk. Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky. 6) Každý občan Slovenskej republiky má právo na bezplatnú úpravu svojho mena a priezviska do slovenskej pravopisnej podoby. § 3a Používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich častí, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy, ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp; označovanie obcí a označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín upravujú osobitné predpisy. § 4 Používanie štátneho jazyka v školstve 1) Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk je vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. 2) Pedagogickí pracovníci na všetkých školách a v školských zariadeniach na území Slovenskej republiky s výnimkou zahraničných pedagógov a lektorov sú povinní ovládať a používať štátny jazyk slovom aj písmom. 3) Celá pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia v školách a v školských zariadeniach sa vedie v štátnom jazyku. V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, sa ďalšia dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. 4) Učebnice a učebné texty používané vo výchovno-vzdelávacom procese v Slovenskej republike sa vydávajú v štátnom jazyku okrem učebníc a učebných textov na výučbu v jazyku národnostných menšín, etnických skupín a iných cudzích jazykov. Ich vydávanie a používanie upravujú osobitné predpisy. 5) Ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 sa nevzťahujú na používanie štátneho jazyka pri výučbe na vysokých školách, pri výučbe iných jazykov alebo pri výchove a vzdelávaní v inom jazyku ako štátnom jazyku ani na používanie učebníc a učebných textov pri výučbe na vysokých školách. § 5 Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku 1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania
2) Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a). 3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku. 4) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v
5) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku okrem tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín; taká tlačovina, katalóg alebo program vydaný v jazyku národnostnej menšiny musí obsahovať aj obsahovo totožné znenie v štátnom jazyku. Tlačoviny, katalógy a programy podľa predchádzajúcej vety vydané v štátnom jazyku môžu obsahovať aj znenia v iných jazykoch v potrebnom rozsahu, ktoré sú v zásade obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku a nasledujú až po znení v štátnom jazyku. 6) Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. 7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu. 8) Každý účastník verejného zhromaždenia alebo verejného podujatia na území Slovenskej republiky má právo predniesť svoj prejav v štátnom jazyku. § 6 Používanie štátneho jazyka v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch a v hasičských jednotkách 1) V ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v Železničnej polícii, v Hasičskom a záchrannom zbore a v obecnej polícii sa v služobnom styku povinne používa štátny jazyk. 2) Celá agenda a dokumentácia ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sa vedie v štátnom jazyku. 3) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na letectvo počas letovej prevádzky a na medzinárodné aktivity ozbrojených síl a ozbrojených zborov. § 7 Používanie štátneho jazyka v súdnom konaní, správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní 1) Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku. 2) Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva osôb, ktoré neovládajú štátny jazyk, vyplývajúce z osobitných predpisov zostávajú nedotknuté. § 8 Používanie štátneho jazyka v ostatných oblastiach verejného styku 1) V záujme ochrany spotrebiteľa je používanie štátneho jazyka povinné pri označovaní obsahu domáceho či dovážaného tovaru, v návodoch na používanie výrobkov, najmä potravín, liečiv, spotrebnej elektroniky a drogistického tovaru, v podmienkach záruky a v iných informáciách pre spotrebiteľa v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi. 2) Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku. 3) Finančná a technická dokumentácia, stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku. Používanie štátneho jazyka v slovenských technických normách upravuje osobitný predpis. 4) Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. 5) V konaní pred orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1 o zmluvách upravujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva len znenie v štátnom jazyku. 6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. § 9 Dohľad 1) Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 3 až 4, § 5 ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 5 až 7 a § 6, § 7 v správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, § 8 ods. 2 až 6 okrem komunikácie personálu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb s pacientmi a klientmi a okrem reklamy, nad ktorou vykonávajú dohľad orgány podľa osobitného predpisu, a § 11a vykonáva ministerstvo kultúry. Pri výkone dohľadu ministerstvo kultúry prihliadne aj na kodifikovanú podobu štátneho jazyka podľa § 2 ods. 3. 2) Osoby, ktoré sú poverené výkonom dohľadu podľa odseku 1, sú pri výkone tejto činnosti v súlade s predpisom o kontrole v štátnej správe
3) Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby sú povinné umožniť výkon dohľadu oprávneným osobám a poskytnúť potrebnú súčinnosť. § 9a Pokuty 1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur. 2) Rozhodnutie o uložení pokuty musí obsahovať lehotu na odstránenie protiprávneho stavu. Ak sa súlad s týmto zákonom nedosiahol v lehote určenej v rozhodnutí, ministerstvo kultúry uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty. Ďalšiu pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď mali byť vykonané opatrenia na nápravu nedostatkov určené v rozhodnutí o uložení pokuty. 3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo kultúry dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na rozsah, následky, čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. 4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v ňom nie je uvedená neskoršia lehota. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 5) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu. § 10 Správa o stave používania štátneho jazyka 1) Ministerstvo kultúry predkladá vláde Slovenskej republiky správu o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky raz za dva roky. 2) Na účel podľa odseku 1 je ministerstvo kultúry oprávnené vyžadovať od orgánov a právnických osôb podľa § 3 ods. 1 informácie a písomné podklady o používaní štátneho jazyka v oblasti ich pôsobnosti. 3) Prvú správu podľa odseku 1 predloží ministerstvo kultúry do 31. marca 2012. § 11 Spoločné a prechodné ustanovenia 1) Štátnym jazykom sa na účely § 3 až 8 rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 3; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike. 2) Náklady na všetky úpravy informačných tabúľ, nápisov a ostatných textov podľa tohto zákona uhrádzajú príslušné úrady a ostatné právnické osoby a fyzické osoby. Tieto úpravy vykonajú do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona. § 11a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2009 Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2009 odstrániť stav odporujúci ustanoveniam § 3 ods. 3 písm. d), § 5 ods. 5 a 7 a § 8 ods. 6. Ak ide o nápis na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli s textom v jazyku národnostnej menšiny, ktorý bol umiestnený na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli pred 1. septembrom 2009, a nasleduje po ňom obsahovo totožný text v štátnom jazyku s rovnakým alebo väčším písmom ako text v jazyku národnostnej menšiny, nevzťahuje sa na taký nápis povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete. § 12 Zrušovacie ustanovenie Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike. § 13 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996 s výnimkou § 10, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 1997. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z. bol uverejnený v zbierke zákonov Slovenskej republiky 4. októbra 1997.
Zákon č. 5/1999 Z. z.
(čl. II) nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (21. januára 1999). Pavol Paška v. r. |
le texte intégral du Conseil national de la République slovaque, nş 270/1995, sur la langue officielle de la République slovaque, selon les modifications apportées par la Cour constitutionnelle de la République slovaque, nş 260/1997, la loi nş 5/1999, la loi nş 184/1999, la loi nş 24/2007 et la loi nş 318/2009. LE CONSEIL NATIONAL DE LA RÉPUBLIQUE SLOVAQUE Suivant le fait que la langue slovaque constitue la particularité la plus importante de l'identité de la nation slovaque, la valeur la plus précieuse de son héritage culturel et l'expression de la souveraineté de la République slovaque, ainsi que l'instrument de communication universelle de ses citoyens, qui assure leur liberté et leur égalité dans la dignité et les droits sur le territoire de la République slovaque, Adopte la loi suivante : Article 1er Disposition d'introduction 4) Sauf si la
présente loi n'en dispose autrement, l'emploi des langues et des groupes
ethniques minoritaires est régi par des des lois particuličres.
La langue officielle et sa protection 1) Les
autorités de l'État, les collectivités locales et toute autre autorité
publique sont dans l'obligation de protéger la langue nationale. Ŕ cette fin,
elles
sont activement incitées ŕ assurer le respect des dispositions de la
présente loi.
3) La forme codifiée de la langue officielle est approuvée et rendue publique par le ministčre de la Culture de la République slovaque (ci-aprčs «le ministčre de la Culture») sur son site Internet. 4) Toute ingérence dans la forme
codifiée de la langue officielle en situation de conflit avec ses
régularités est irrecevable.
4) Les autorités et les personnes morales visées au paragraphe 1 sont tenues d'employer la langue officielle dans tous les systčmes d'information et dans leurs relations mutuelles; outre la langue officielle, une autre langue peut ętre utilisée dans les systčmes d'information, si tel est prévu par un rčglement spécial. 5) Toute personne physique ou personne morale, dans ses relations avec les autorités, en vertu du paragraphe 1, ou avec une autre personne morale en vertu du paragraphe 1, doit utiliser la langue officielle, ŕ moins que la présente loi, une loi spéciale ou un traité international, qui a été prévu par la loi, n'en dispose autrement. Ceux, dont la langue maternelle est une langue qui satisfait aux exigences de compréhension de base de la langue officielle, peuvent ętre en relation avec les autorités publiques, en vertu du paragraphe 1, ou avec toute personne morale visée au paragraphe 1, et utiliser leur langue maternelle. Les autorités et les personnes morales visées au paragraphe 1 sont tenues d'accepter un document dans une langue qui répond aux conditions de la connaissance de base de la langue officielle, s'il s'agit d'un document émis ou certifié par les autorités compétentes de la République tchčque. 6) Tout citoyen de la République slovaque a le droit ŕ l'adaptation libre de son prénom et de son nom dans la forme orthographique slovaque. Article 3a 3) Tous les documents pédagogiques et autres documents dans les écoles et les établissements scolaires sont dans la langue officielle. Dans les écoles et les établissements scolaires oů l'instruction et l'enseignement sont dans les langues minoritaires, la documentation pédagogique est bilingue, soit dans la langue officielle et dans la langue des minorités nationales. Dans les écoles et les établissements scolaires oů l'instruction et l'enseignement sont dans les langues minoritaires, les autres documents sont bilingues, soit dans la langue officielle et dans la langue des minorités nationales. 4) Les manuels et les textes
pédagogiques employés dans le systčme d'éducation de la République
slovaque sont publiés dans la langue officielle, en plus des manuels et
des textes éducatifs destinés ŕ l'étude dans la langue des minorités
nationales, des groupes ethniques et d'autres langues étrangčres. Leur
publication et leur emploi sont traités par des rčglements particuliers.
2) Les śuvres audiovisuelles radiodiffusées destinées aux mineurs de moins de 12 ans doivent ętre doublées dans la langue officielle en plus de la diffusion d'śuvres audiovisuelles destinées aux mineurs jusqu'ŕ 12 ans et prévues dans les langues minoritaires dans les programmes de télévision de langue étrangčre, conformément au paragraphe 1-a). 3) Tout avis informant le public par une radio locale ou par d'autres équipements techniques doit ętre diffusé dans la langue officielle; ces avis peuvent aussi ętre publiés dans une autre langue aprčs leur diffusion dans la langue officielle. 4) Sauf indication contraire, la langue officielle est utilisée dans:
5) Tout imprimé occasionnel destiné au public ŕ des fins culturelles, comme les catalogues des galeries, des musées, des bibliothčques, des cinémas, des théâtres, des concerts et des autres manifestations culturelles doit ętre publié dans la langue officielle, sauf ceux qui sont publiés dans les langues minoritaires, comme les imprimés, les catalogues ou les programme publiés dans une langue minoritaire, qui doivent comporter le męme libellé que dans la langue officielle. Les affiches, les catalogues et les programmes visés dans la phrase précédente publiés dans la langue officielle peuvent contenir des traductions dans d'autres langues dans la mesure oů elles sont en principe identiques au texte de la langue officielle et qu'elles sont présentées ŕ la suite du texte de la langue officielle. 6) Les manifestations culturelles et éducatives ont lieu dans la langue officielle. Les exceptions concernent les événements culturels des minorités nationales, des groupes ethniques, des artistes étrangers invités et des activités pédagogiques visant ŕ enseigner les langues étrangčres, ainsi que les śuvres musicales et théâtrales présentées dans la version originale. Les manifestations se déroulent dans la langue officielle, ŕ l'exception des programmes de marketing visés dans la seconde phrase du présent paragraphe, si ces programmes sont mis en śuvre dans une langue qui répond aux exigences de connaissance minimale de la langue officielle. 7) Les inscriptions sur les monuments, les mémoriaux et les plaques commémoratives doivent ętre rédigées dans la langue officielle. Si un texte dans une autre langue est présenté, la version en langue étrangčre doit suivre le texte de la langue officielle et ętre sensiblement identique avec le libellé de la langue officielle. Le texte d’une autre langue doit aussi ętre de la męme taille ou plus petit que le texte de la langue officielle. Le requérant est tenu de demander au ministčre de la Culture un avis contraignant concernant l'inscription sur un monument, un mémorial ou une plaque commémorative, en conformité avec la loi. Cette disposition ne s'applique pas aux inscriptions apparaissant sur les monuments, les mémoriaux et plaques commémoratives historiques, qui sont protégés par une législation spéciale. 8) Chaque participant ŕ une assemblée ou ŕ un événement dans la République slovaque a le droit de présenter son intervention dans la langue officielle. Article 6 1) Les forces armées, les corps de
police, le Service d'information slovaque, les gardiens de prison et de
sécurité de la République slovaque, la police des chemins de fer, les
services de secours et d'incendie ainsi que la police municipale sont
tenus de communiquer avec le personnel en employant la langue
officielle. 3) La disposition du paragraphe 1 ne se réfčre pas aux armées de l'air
au cours des opérations de vol ni aux activités internationales des forces
armées. 1) Dans leurs communications
mutuelles avec les citoyens et les tribunaux, la procédure judiciaire,
la procédure administrative, la procédure devant les autorités
responsables de l'application de la loi, les ordonnances et les procčs-verbaux des
tribunaux, des organismes administratifs et des autorités d'application de
la loi doivent ętre menés et publiés dans la langue officielle. 4) Les documents des établissements de santé et des services sociaux doivent ętre rédigés dans la langue officielle. Les communications entre le personnel de ces institutions avec les patients ou les clients sont généralement dans la langue officielle; si le patient ou le client ignore la langue officielle, les communications peuvent ętre dans la langue dans laquelle il est possible de communiquer avec le patient ou le client. Le patient ou le client, qui est membre d'une minorité nationale, peut, dans les établissements des localités oů les communications officielles sont possibles dans une langue minoritaire en vertu d'une réglementation spéciale, l'employer dans ses communications avec le personnel. Les membres du personnel ne sont pas tenus de connaître une langue minoritaire. 5) Dans la procédure devant les instances publiques et les personnes morales portant sur les contrats régissant les relations contractuelles, en vertu du paragraphe 1 de l'art. 3, seule la formulation dans la langue officielle est reconnue. 6) Tous les avis, toutes les annonces et informations destinés au public, surtout dans les magasins, les centres sportifs, les restaurants, dans les rues et sur les routes, dans les aéroports, les gares d'autobus et terminaux de chemin de fer, les véhicules de transport en commun doivent ętre transmis dans la langue officielle. Si un document dans une autre langue est utilisé, le texte doit ętre présenté ŕ la suite du texte dans la langue officielle et ętre sensiblement identique avec le libellé de la langue officielle. Le texte d'une autre langue doit ętre de la męme taille ou d'une taille plus petite que celle du texte de la langue officielle. Article 9 1) Le respect des obligations en vertu des art. 3-4, 5 (par. 3, alinéa 4.b, par. 5 ŕ 7) 6 et 7 relatifs ŕ la procédure administrative et la procédure devant les autorités d'application de la loi, ŕ l'art. 8 (par. 2 ŕ 6), en plus du personnel des communications dans les établissements de soins de santé et des services sociaux ŕ l'égard des patients ou des clients en plus de la publicité, est sous la responsabilité des autorités de contrôle en vertu d'un rčglement distinct , l'art. 11a, et sus la supervision du ministčre de la Culture. Dans l'exercice de supervision, le ministčre de la Culture tient également compte de la forme codifiée de la langue officielle, conformément ŕ l'art. 2.3. 2) Les responsables chargés du contrôle visé au paragraphe 1 sont tenus d'exercer leur fonction en conformité avec la réglementation portant sur la surveillance de l'administration de l'État:
3) En vertu du paragraphe 1 de l'art. 3, les autorités publiques, les personnes morales et physiques, les instances judicaires et les entreprises sont tenues de respecter les contrôles de la part des personnes autorisées et de fournir toute l'assistance nécessaire. Article 9a Les amendes 1) Si le ministčre de la Culture trouve, en vertu du paragraphe 1 de l'art. 9, des autorités et des personnes morales, des entreprises qui sont des personnes physiques ou morales, en infraction de leurs obligations, si elles ne se sont pas dégagées de leur statut d'illégalité dans le délai prescrit, aprčs avoir reçu un avertissement écrit, ou ne se sont pas conformées dans un délai autorisé pour réparer leurs lacunes, le Ministčre peut imposer aux autorités et aux personnes morales ainsi qu'aux entreprises commerciales, qui sont aussi des personnes physiques, conformément au paragraphe 1 de l'art. 3, une amende variant entre 100 et 5000 euros. 2)
La décision d'imposer une amende doit contenir une date limite pour la
cessation de cette situation illégale. Si la conformité avec la présente
loi n'est pas atteinte au cours de la période fixée lors de la décision,
le ministčre de la Culture peut infliger une amende supplémentaire
équivalant au double de la pénalité initiale. Une sanction additionnelle
peut ętre imposée dans les deux ans ŕ compter de la date ŕ laquelle il
convient de prendre des moyens pour remédier aux lacunes identifiées
lors de la décision imposant l'amende. Article 10 Rapport sur l'état
de l'emploi de la langue officielle 1) Pour l'application due l'art. 8.3, la langue officielle désigne la langue slovaque selon la forme codifiée prévue ŕ l'art. 2.3, ce qui n'exclut pas l'emploi d'une langue étrangčre pour les nouveaux termes techniques, les dates ou les appellations techniques de réalités nouvelles, qui sont encore en usage et n'ont pas d'expression appropriée équivalente, ainsi que l'emploi de la langue non standard désigne son emploi fonctionnel, en particulier dans la création artistique et le journalisme. 2) Le coűt de toute modification des panneaux d'information, des affiches et autres textes en vertu de la présente loi doit ętre pris en charge par les autorités compétentes et toute autre personne morale et physique. Les modifications doivent s'effectuer dans l'année suivant la date de la présente loi. Article 11a Dispositions
transitoires en vigueur ŕ partir du 1er
septembre 2009 Article 12 Article 13 Entrée en vigueur L'arręt de la Cour constitutionnelle de la République slovaque, no 260/1997, a été publié dans le Journal officiel de la République slovaque le 4 octobre 1997. La loi nş 5/1999 est entrée
en vigueur le 21 janvier 1999. |